Hrad Hodejov (SK)
Hrad Hodejov
V drvivej väčšine podceňovaný a z hľadiska histórie neprávom obchádzaný hrad. Prvá písomná zmienka o ňom je z roku 1281, pričom sa oň a pod ním odohrala bitka, ktorú zachytila história. Nejdem rozoberať dôvody povstania Kúnov voči panovníkovi, ktoré viedol palatín Finta z rodu Abavcov, čo znamenalo, že bol druhy muž kráľovstva. Čo je však pre nás zaujímavé, je skutočnosť, že sa v roku 1281 udiali dva boje o dva hrady, ktoré sú opísané a to o hrad Slanec a Hodejov.
V písomnosti z roku 1291 „…Ladizlai regis castrum Gude obsidissent,…“ ¹ vieme, že útok na hrad Hodejov viedli kapitáni kráľovského vojska (principaliores milites) synovia Petra a vnuci Kacinu, magister Ján, comes Mikuláš. Z listiny vyplýva, že obidvaja padli do zajatia k Demeterovi, synovi Mikuláša. Predpokladá sa, že obranu hradu ako aj vzbúreným vojskám velil Demeter, zatiaľ sa presne nepodarilo zistiť jeho rodovú príslušnosť (podľa Karácsonyiho rod Balaša). Zaujímavý je priebeh zajatia, ktoré je opisované ako dlhodobejšie a počas neho mal Demeter ublížiť na tele s trvalými následkami comesa Mikuláša. Podľa tejto listiny vznikajú zaujímavé závery a všetko naznačuje tomu, že hrad Hodejov odolal útoku kráľovského vojska, dokonca jeho „obrancovia“ získali aj zajatcov, ktorých boli schopní dlhšie udržať. Medzi útočníkmi a obrancami malo dôjsť aj k rokovaniu, ktoré však nepriniesli žiadne výsledky. Na základe ďalších písomností, ktoré sa uchovali a rozvedieme ich tu, však ani z jednej nevyplýva a ani nič nenaznačuje, žeby hrad Hodejov bol býval kráľovským vojskom dobitý.
Z písomnosti, datovanej do roku 1283 vyplýva, že panovník za zásluhy pri boji o hrad Hodejov venuje pozemky v Boršodskej župe pre synov magistra Leustacha, Rólanda hlavného vyberača kráľových koní ako aj synom magistra Olivera Mikulášovi a Reynoldovi. V tomto prípade je identifikácia zrejmá a ide o príslušníkov rodiny Ratholdovcov. Tu by som si dovolil poznámku, keďže majitelia, resp. stavitelia hradu sú neznámi a mnohokrát sa prisudzuje toto rodine Ratholdov, predpokladám, žeby prinavrátenie alebo späť dobytie bolo spomenuté v písomnosti. Ďalšia písomnosť z roku 1281 uvádza, že panovník prinavracia pozemok pod menom Alber, pri nemeckých hraniciach za služby vykonané v boji o hrad Hodejov, pre vojakov palatína Jána, Ertugovym synom, Weythovi, Mikulášovi, Weruthovi, Sebretovi a Konrádovi. Keďže sa boja zúčastnili aj palatínovi vojaci, je možné predpokladať, že kým útok na hrad Slanec viedol kráľ, tak v Hodejove bolo vojsko pod velením palatína. V ďalšej písomnosti z roku 1290 sa uvádza, že panovník Orbana a Lewryka z dediny Ablonch a synovi Orbána, Jánovi za vykonané služby v boji o hrad Hodejov, ich spolu so synmi a pozemkami vyberá spod právomoci hradu Gemer a povyšuje ich do šľachtického stavu „servientes regales”.
No a dostávame sa k zaujímavému bodu, na jednej strane je pár odmien zo strany kráľa v boji o hrad Hodejov a na druhej strane je tu aj doklad, že hrad sa minimálne istý čas udržal a mal aj zajatcov. Nenašiel som žiadnu zmienku o tom, žeby bol dobytý ale na druhej strane ani to, žeby to tak nemohlo byť. Taktiež sa mi v súvislosti s prvou písomnou zmienkou o hrade Hodejov z roku 1281 nepodarilo zistiť majiteľa hradu, ani kto ho dal postaviť. Je možné predpokladať, že hrad bol vo vlastníctve niektorého zo spriazneného rodu z rodom Abovcov ak nie priamo z nich. Za úvahu stojí aj skutočnosť, prečo si tak vplyvný človek ako bol bezpochyby Finta z rodu Abovcov, zvolil hrad Hodejov ako miesto odporu voči panovníkovi. Veď ak by to bol slabý a bezvýznamný hrad, nič mu nebránilo presunúť svoje vojská k hradu Slanec. Hodejov je ako som už spomenul na úvode nedocenený Slovenský hrad a už dnes, aj keď ešte neprebehol archeologický výskum, môžem na základe vizuálnych pozorovaní konštatovať, že to bola oveľa väčšia pevnosť ako sa pôvodne predpokladalo s dômyselným obranným systémom a s využitím vodného zdroja (umelo vytvoreného jazera).